Ó, vznešená kráska
s modrými očami zrkadla
zahalená tmou.
Tvoj dotyk
môjho srdca
som cítil
ten okamih čistoty.
Zostala mi len spomienka,
ktorú odvial prach.
...
Nechám spočinúť svoj spanilý pohľad
na zlatistých vlasoch
odhaľujúcich prenádheru Vašej ženskosti,
moja najdrahšia,
Zabárajúc svoje roztúžené prsty do ich mäkkosti
vdychujem nezábudkové afrodiziakum
Vašej prirodzenosti,
Milujme sa vášnivo v tajomnom ošiali noci,
aby sme horko zaplakali
nad pominuteľnosťou nášho šťastia.
...
By venovali ste mi okamih pozornosti
v naivnej túžbe som si dovolil
usilovať sa o ten okamih svetla,
ktorý zažiari z vašej duše
v okamihu rána,
keď slnko vyjde
a vy
ako ten kvet
roztvoríte náruč.
...
V priezračných hlbinách Vašich očí
sa kúpem zrána v predstavách,
očistený žiarivou inšpiráciu
dotyku hebkých dlaní,
pocítiac farby slnka jesene
zapadám láskou k Vám.
...
Ja objať Vás,
či radšej skloniť sa
v hĺbke lásky cudne pred Vami.
...
Vzdialená,
prvá a posledná hviezda na oblohe,
tvoj obraz zmatnel,
v diaľavách predstáv sa mi stráca,
len tajomné biele svetlo nite
spája nás v tme,
by spojilo nás,
kým svieca planie svätým ohňom lásky v nás,
v reči blízkosti mlčania
nevypovedaných citov.
...
Snívam si svoj biely sen
o dievčine čistej,
v mori hebkých farieb bezfarebných,
sýti ma svetlom mäkkého pohľadu náklonnosti ona,
núti ma pohladiť ju plnosťou nehy,
naplniť jej dušu tak,
ako ona napĺňa moje srdce láskou
a tak splynúť nachvíľu,
zobudiac sa osviežený svetlom sna.
...
Váš úsmev
ako steblá trávy
mi vo vetre šepká,
tiché slová vzájomnosti,
zachvievajúce sa v našich srdciach,
inšpirácia prichádza zrána
pri prvom na Vás pomyslení.
...
Ach drahá,
moja prirodzenosť túži uchopiť vás
ako myšlienku,
no sklame sa v útrapách vzdáva
keď rozplynieš sa v prázdnote.
...
Za múrom tmavých kameňov
načúvam tvojmu živému spevu,
moja túžba raz prevalí ten val
a ja zazriem ťa v kráse celú.
...
Zase,
do snov vchádzaš mi,
čakáš,
že pohladím ťa pramienkom padajúcej ruky,
ja váham zas
objať ťa v oblaku zasnenia,
v kŕdli vtákov na všetky strany zas
sa rozplynieš,
čo z toho prchavého dažďa
zaprší životom.
...
Musím sa ťa vzdať, túžba,
slnko, krása bytia,
by nestratil som sen,
čo zmysel dáva žitia.
...
Prežiť lásku
tak šťavnatú
ako znenie rašiaceho púčika
by som rád v cudnosti s Vami,
blankytná nebeská pani.
...
Prenikavou jemnosťou
naplním Vašu túžbu
dotykom krištáľovým.
...
Medovokrásna dievčina,
pramienky vlasov plné
padajú medzi prsty plaché,
roztrasené sladkosťou,
prehriata láska slnka
nad hladinou jazera
sa roztápa v nás.
...
Ťažkými reťazami pripútaný k tebe
sa vlečiem životom,
Ty si tá, čo nás spája
oslobodzujúcimi krídlami svetla.
...
Tie zábrany,
čo z muža robia šľachtica
a zo ženy hradnú pani.
...
Čakám na tú,
ktorá jediná môže naplniť
moju čašu zlatú.
...
Lupienok čerešne
biely na dotyk
ako tvoja pleť ružová,
lupienok čerešne
ako Tvoj závoj
vznešená Kráľovná.
...
Ako najrannejší záblesk kúska mesiaca
je záblesk v očiach nevinného dievčaťa,
gesto nahej Luny vstávajúcej z kúpeľa,
belobou ma hladíš žena zjemnelá,
oranžovo smutná je tá tretia tvár,
zakalené oči, vášeň, svár.
...
Sen o princovi,
nádej,
je krása v tvojich očiach princezná.
...
Dnes
vidím Ťa nadpozemsky krásnu
a tá túžba je utrpením
a tá krása v Tvojich očiach
je svetlom sebapoznania.
...
Ty si moja bohyňa s ktorou sa mi sníva,
pozerám do Tvojej krásy jemnej ako závan motýľa,
ktorého nemožno sa dotknúť.
...
Bohyňa zrkadla,
vidím a cítim do hĺbky seba,
v Tvojich očiach
dokonalý obraz svojej nedokonalosti.
...
Môj obdiv pred vami kľačí na kolenách,
moja Krásna,
len dotyk duše,
dotyk krásy,
čo sítí dušu západom a východom slnka
je mnohým,
je kvetom ružovým,
je láskou.
...
Kde je tá moja milovaná,
keď v očiach toľkých ju vidím,
v očiach jednej
pokojné svetlo sviece krehkej čistoty,
v očiach druhej
nádej,
čo ešte nezhasla,
v očiach tretej
čistá krása,
čisté svetlo čistoty.